Ešte pred niekoľkými rokmi si mnohé firmy mysleli, že cieľom kybernetických útokov sú najmä banky, veľké korporácie alebo štátne inštitúcie. Dnes už vieme, že realita je iná.
Väčšina útokov je dnes automatizovaná. Útočníci si obete nevyberajú podľa názvu spoločnosti, ale podľa toho, čo dokážu nájsť. Neustále prehľadávajú internet a hľadajú nezabezpečené služby, neaktualizované zariadenia alebo nesprávne nastavené cloudové prostredie.
Aj stredne veľká firma sa tak môže stať cieľom rovnako ľahko ako nadnárodná spoločnosť.
Často sa stretávame s názorom: „Nemáme nič, čo by útočníkov zaujímalo.“ V skutočnosti však každá organizácia pracuje s údajmi o zákazníkoch, obchodnými informáciami, účtovníctvom alebo výrobnými dátami. To všetko má svoju hodnotu.
Útočník nepotrebuje ovládnuť celú firmu. Stačí mu nájsť jedno slabé miesto.
Preto by mala každá organizácia pravidelne preverovať svoje systémy, poznať zariadenia pripojené do siete, vykonávať bezpečnostné audity a priebežne odstraňovať zistené nedostatky.
Najväčšou výhodou dnes nie je dokonalá bezpečnosť. Výhodou je schopnosť odhaliť problém skôr, ako ho objaví útočník.
1️⃣ Kritická chyba nemusí byť problém. Problém je, keď o nej neviete.
Takmer každý týždeň sa objavia nové bezpečnostné chyby v operačných systémoch, aplikáciách alebo sieťových zariadeniach. Nie všetky predstavujú rovnaké riziko.
Najväčším problémom býva to, že organizácia nemá prehľad o vlastnom prostredí.
Mnohé firmy presne nevedia, aké servery prevádzkujú, ktoré aplikácie sú dostupné z internetu alebo ktoré zariadenia už výrobca nepodporuje.
Bez týchto informácií je veľmi ťažké určiť, čo treba riešiť ako prvé.
Správa zraniteľností preto nie je len o pravidelných aktualizáciách. Začína sa tým, že firma pozná svoje systémy, vie vyhodnotiť riziko a následne overí, či bola chyba skutočne odstránená.
Nie každá zraniteľnosť si vyžaduje okamžitý zásah. Každú však treba posúdiť podľa toho, kde sa nachádza a aký dopad môže mať na konkrétnu organizáciu.
Firmy, ktoré majú tento proces nastavený, dokážu reagovať rýchlejšie a výrazne znižujú pravdepodobnosť úspešného útoku.
2️⃣ Heslo už nestačí. Rozhoduje, kto má prístup.
Kedysi stačilo chrániť firemnú sieť firewallom. Dnes zamestnanci pracujú z domu, využívajú cloudové služby a prihlasujú sa z rôznych zariadení.
Najdôležitejšou súčasťou bezpečnosti sa preto stala identita používateľa.
Útočníci sa čoraz častejšie nesnažia prelomiť zabezpečenie serverov. Jednoducho sa pokúsia získať prihlasovacie údaje.
Ak sa dostanú k používateľskému účtu, môžu získať prístup k e-mailom, dokumentom, interným systémom alebo firemným financiám. Ak ide o účet správcu, následky bývajú ešte vážnejšie.
Každá organizácia by preto mala používať viacfaktorové overovanie, pravidelne kontrolovať používateľské účty a odoberať prístupy ľuďom, ktorí ich už nepotrebujú.
Dôležité je tiež oddeliť bežnú prácu od administrátorských oprávnení a sledovať podozrivé prihlasovania.
Silné heslo je základ. Samo o sebe však už nestačí.
3️⃣ Bezpečnosť dodávateľov je aj vašou bezpečnosťou.
Len máloktorá firma dnes funguje úplne samostatne. Využíva cloudové služby, externé účtovníctvo, IT podporu alebo dodávateľov softvéru.
Títo partneri často pracujú s firemnými údajmi alebo majú prístup do interných systémov.
Ak sa stanú obeťou útoku oni, dôsledky môžu pocítiť aj ich zákazníci.
Preto je čoraz dôležitejšie preverovať nielen vlastné zabezpečenie, ale aj úroveň bezpečnosti dodávateľov.
Nestačí podpísať zmluvu. Firma by mala vedieť, ako dodávateľ chráni údaje, ako spravuje prístupy, ako rieši bezpečnostné incidenty a či pravidelne preveruje svoje systémy.
Dôvera je dôležitá, ale v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mala byť vždy podložená overenými informáciami.
4️⃣ Keď dôjde k útoku, rozhodujú prvé hodiny.
Žiadna organizácia nemôže s istotou povedať, že sa nikdy nestane obeťou kybernetického útoku.
Rozhodujúce preto nie je len to, ako sa firma chráni, ale aj to, ako dokáže reagovať.
V prvých hodinách po incidente treba rýchlo zistiť, čo sa stalo, obmedziť šírenie útoku, ochrániť dôležité údaje a čo najskôr obnoviť bežnú prevádzku.
Ak organizácia nemá pripravený plán, jednotlivé kroky sa riešia pod časovým tlakom. To predlžuje výpadok a zvyšuje škody.
Každá firma by preto mala mať pripravený postup pre riešenie bezpečnostných incidentov. Zároveň je dobré pravidelne preverovať, či tento postup funguje aj v praxi.
Skúsenosti ukazujú, že krátke cvičenie odhalí viac nedostatkov ako desiatky strán internej dokumentácie.
Pripravenosť totiž nevzniká napísaním smernice. Vzniká pravidelným precvičovaním a overovaním nastavených postupov.
Nie všetky bezpečnostné opatrenia musia byť zložité alebo finančne náročné. Veľkú časť rizík možno odstrániť pravidelnou kontrolou prístupových práv, aktualizáciami systémov a dôslednou správou používateľských účtov. Práve tieto bežné činnosti majú často väčší prínos ako nákup ďalšieho bezpečnostného riešenia.